Keď už som tým inštruktorom, napadlo mi také prirovnanie. Nuž som sa nad tým zamyslel, či to sedí 🙂
Na ceste bývajú aj kaluže
Nalejeme palivo. Niekto jazdí na benzín, iný na naftu, niekto už ekologicky na LPG, hybridom alebo elektromobilom. A štartujeme. Najprv sa učíme jazdiť. Inštruktori sa snažia – jeden viac, iný menej. Aj žiak (dieťa?) – budúci samostatný vodič – musí vyvinúť nejaké úsilie a mať niečo v hlave. Inštruktori sa môžu aj striedať. Na niekoho zapôsobí viac žena (matka?), na niekoho muž (otec?).
Potom skúška (maturita?) a ide sa na cestu. Čo nenaučili v autoškole, musí mladý vodič zistiť sám. Získavanie skúseností je rôznorodé a môže dopadnúť všelijako. Buď sa vodič stane dobrým a jazda preňho bude pôžitkom, alebo bude porušovať predpisy, či havaruje.
Každý jazdí tak, ako žije
A čo koniec? Povedzme, že niekto uzná (alebo určí lekár), že zo zdravotných dôvodov už nemôže jazdiť, alebo „nerozchodí“ haváriu… Kto sa stará o seba, dbá na rozumnú výživu a životný štýl, zvyčajne sa dožíva viac, no je tu ja genetika…
Nuž ak sa sem niekto pozrie, nech napíše svoj názor. Ďakujem.
Celá debata | RSS tejto debaty